S Jirkom som sa stretol asi v roku 1981-82 v Pedagogickom ústave ČSAV v Prahe. Sem som chodieval na pracovné semináre riešiteľov a spolupracovníkov štátneho plánu výskumu pod vedením Jana Průchu. Jirku som však bližšie spoznal najmä pri príležitosti jeho návštev Bratislavy, resp. Slovenska. Tu sme si našli čas na poklábosenie (často pri pive) o spoločných záujmoch, najmä však o odborných otázkach. Navzájom sme sa informovali o tom, nad čím práve robíme, kde a kedy sa bude diať dajaké vedecké podujatie, ktorá knižná novinka či iná odborná práca je pozoruhodná, aké je naše poňatie určitej veci a pod.

Jirku som si vybral za oponenta mojich skrípt z Didaktiky (1988) a monografie o Základných pojmoch v pedagogike a andragogike (1995). Dôvodom tohto rozhodnutia bolo najmä to, že je prísnym, avšak uznanlivým kritikom, má dobrý prehĺad o odbore, vidí veci v kontexte celku teórie a praxe, mysli aj na adresáta - čitateľa, chce pomôcť autorovi i samotnej veci. Jeho posudky nielen mojich prác bolí vecné, poučné, návodné aj inšpiratívne. Môžu slúžiť ako vzor pri výstavbe recenzných a oponentských posudkov pre jeho brilantný prístup k analýze a hodnoteniu prác. Veľmi som si vážil jeho štruktúrno- analytický prístup a spôsob výstavby posudkov.

Jirka je racionálny typ systematika na rozhraní didaktiky a učiteľskej psychológie. Má nezvyčajne rozvinutý zmysel pre výber relevantných problémov praxe. Jemu vlastný spôsob ich empiricko-teoretického riešenia pomohol "zdomácniť" progresivnu tematizáciu pedagogického a pedagogicko - psychologického výskumu aj na Slovensku. Príkladom toho môžu byť jeho koncepčné práce o výučbovej komunikácii a sociálnej interakcii, o hodnotení žiakovho učenia sa a učiteľovho vyučovania, o sociálnej klíme v triede a škole a iné výskumné témy.

Jirko je mimoriadne pracovitý, húževnatý, nezávislý, vedychtivý, kritický a pritom priateľský, je spoločensky discíplínovaný.

Do ďalších rokov mu žičím predovšetkým pevné zdravie, rodinnú pohodu a naďalej dobrých priateľov a kolegov.